Výstavy Mikuláša Galandu a Pavla Tótha v Turčianskej galérii

Turčianska galéria v Martine Vás pozýva na dve novootvorené výstavy.

 

 

 

 

GRAFIKA – 80. výročie

Dňa 8.2.2018 sa v Turčianskej galérii v Martine uskutočnilo otvorenie výstavy umelca Mikuláša Galandu.Dňa 8.2.2018 sa v Turčianskej galérii v Martine uskutočnilo otvorenie výstavy umelca Mikuláša Galandu.

Mikuláš Galanda /1895 – 1938/ maliar, grafik, ilustrátor a vynikajúci kresliar, patrí k zakladateľským postavám moderného slovenského výtvarného umenia prvej polovice 20. storočia. Narodil sa v Malej Vieske, dnes Turčianske Teplice, v roku 1895. Výtvarné umenie študoval v Budapešti /1914–1916/ a v Prahe /1922–1927/. Začínal ako profesor kreslenia na meštianskych školách a Škole umeleckých remesiel v Bratislave, na ktorej bol od roku 1933 riadnym profesorom až do svojej predčasnej smrti v roku 1938. Táto škola mala veľmi progresívny pedagogický charakter, vynikajúce profesorské obsadenie a úzke profesionálne i osobné kontakty s nemeckým Bauhausom. Vo svojej tvorbe sa venoval najskôr grafike a ilustrácii. V tridsiatych rokoch prevažovala maľba. Spoločne s Ľudovítom Fullom sa výrazne pričinili o presadenie princípov moderného výtvarného umenia na Slovensku. Vo svojej tvorbe syntetizoval osobitým spôsobom poznatky expresionizmu, fauvizmu, kubizmu, klasicizmu i niektoré princípy surrealizmu, až k modernej poetickej skratke a znaku.

Galandove umelecké počiatky boli obsahovo poznačené ťažkými životnými situáciami, ako aj následkami prvej svetovej vojny. V tom mu bol veľmi blízky nórsky maliar Edvard Munch, čo sa prejavilo najmä v grafike. No postupne sa prepracoval k pozitívnejšiemu pohľadu na život a svet najmä pod vplyvom francúzskeho maliarskeho optimizmu. Prejavilo sa to najmä v spracúvaní témy venovanej žene v jej troch fázach - mladej kráse, zrelom materstve a motíve staroby. V záverečnom období sa sústredil najmä na zobrazovanie veľkého počtu ženských hláv v rôznych životných situáciách. K najpôsobivejším patria zobrazenia ženy matky, strachujúcej sa o svoje dieťa. Popri hlavách neviest a dedinských žien, sú to početné hlavy osamelých a plačúcich žien.

Galandovým maliarskym a grafickým prácam predchádzali pravidelne početné kresbové štúdie, ktoré často nadobúdali charakter samostatného diela na hranici kresby a maľby. Nielen formou podania od jemnej línie až po maliarsku plochu, ale aj dôrazným použitím funkcie farby.

Galanda pestoval kresbu vášnivo od samých svojich počiatkov, v rozpätí citlivej realistickej štúdie portrétneho charakteru, až po maximálnu výtvarnú skratku na hranici brilantného a suverénneho podania. Už jeho súčasníci si boli vedomí mimoriadnej úrovne jeho kresby i jej významu, ktorý zohrávala i v jeho ostatnej tvorbe, najmä ako dynamizujúceho faktoru, napr. v maľbe.

Výstava bude pre návštevníkov Turčianskej galérie sprístupnená do 20. mája 2018.

SEDIACI PAVOL TÓTH

Dňa 8.2.2018 sa v Turčianskej galérii v Martine uskutočnilo otvorenie výstavy umelca Pavla Tótha.

V roku 2018 uplynie 30 rokov od úmrtia Pavla Tótha, významného predstaviteľa  a spoluzakladateľa Skupiny Mikuláša Galandu. Samostatnou výstavou a retrospektívou sochárskej tvorby si chce preto Turčianska galéria pripomenúť jeho špecifický prínos do slovenského neoavantgardného umenia v druhej pol. 20. storočia. Dielo Pavla Tótha bolo doposiaľ zväčša prezentované iba ako súčasť tematických, či prehľadových výstav v kontextoch neoavantgardy, skupiny Galandovcov, umenia vo verejnom priestore či v rámci prezentácie sochárskych zbierok jednotlivých galérií. Vďaka spolupráci s historičkou umenia Zitou Kostrovou, ktorá je aj autorkou obsiahlej monografie Pavla Tótha, sa mu môže venovať samostatná pozornosť a prehodnotiť tak jeho tvorba z nových diváckych pozícií. 

Výstava Sediaci Pavol Tóth sprostredkuje pohľad na príbeh formovania jedného komplexného výtvarného diela, zahŕňajúceho množstvo figúr, prevažne sediacich žien.  Svojim  spektakulárnym názvom však táto prezentácia navádza aj na kritický odstup a zmenu uvažovania. John Berger vo svojej knihe O pohľade komentuje pri príležitosti 50. výročia Rodinovej smrti kult výročia ako pohodlný spôsob konzumácie dejín umenia v kontrastne s ich porozumením. Výstava preto ponúka aj odvrátený pohľad: od autora ako tvoriaceho subjektu- k autorovi ako pozorovanému a analyzovanému objektu. Sochár je tak v rámci svojej tvorby aktom sediacim na podstavci súčasného galerijného priestoru, so svojou autonómnou estetikou a významom. Takáto myšlienka sediacej a pózujúcej sochárskej zbierky prirovnáva proces pozerania sa k procesu tvorby... Je možné kĺzať očami po povrchu, skúmať štruktúry a výstavbu diela  podobne ako sochár študujúci svoj model, alebo môžeme postupne odkrývať aj jednotlivé vrstvy konotácií vychádzajúcich z vnútra von. Jednou z takýchto vrstiev je napríklad samotný modernistický pohľad na ženu. Sediacu, češúcu, zobúdzajúcu sa, zbavenú hlbších súvislostí, ponechanú ako formu, do ktorej si autor projektuje svoje vlastné prežívanie. Ako vysvetľuje sám Pavol Tóth vo vzťahu k začiatkom jeho tvorby, pózujúca figúra ženy sa pre neho stala skôr príťažou: „Model ma odpútaval od toho najdôležitejšieho: od hlbšieho vyjadrenia vlastných vnútorných problémov. Preto som model úplne vylúčil“. Môžeme si položiť otázku, čo je našim modelom v procese pozerania a ako determinuje naše bezprostredné prežívanie. Pozeráme sa na dielo ako na umelecko-historickú pózu s jej faktografickým opisom a súborom spretrhaných znakov a symbolov? Alebo nechávame dielo pôsobiť na naše prežívanie, čím sa aj pozorovanie stane  tvorbou nových významov?

Pre Pavla Tótha sa ženské figurálne výjavy  stali jeho osobnou mytológiou, spočívajúcou v hľadaní akéhosi archetypálneho ženstva vyjadrovaného v mäkkosti tvarov a ľahkosti línii. Výstava mapujúca kľúčové okamihy autorskej tvorby, prezentuje okrem sôch aj kresby a grafiky, ktoré poukazujú na vzťah jeho kresebnej a sochárskej línie. Kresba, v jeho prípade nie je len náčrtom, ale ako neustála súčasť procesu tvorby. „V kresbe si veci začínam čistiť a čo ma v nej upokojuje, snažím sa prekresliť aj na soche.“ Jeho budovanie sochy môžeme charakterizovať aj ako kresbu plochami a líniami skĺzajúcich po objeme materiálu s dôležitým akcentom na samotný proces tvorenia s prvkami hľadania, náhody a radosti. 

Výstava bude pre návštevníkov Turčianskej galérie sprístupnená do 20. mája 2018.



Spodná navigácia

Aktualizácia: 12.02.2018

Sekcie


Jazykové verzie webstránky